Výstavba prvej jadrovej elektrárne na svete začala v roku 1950 neďaleko dedinky Obninsk juhozápadne od Moskvy v bývalom Sovietskom zväze. K energetickej sieti bola pripojená 27. júna 1954. Reaktor s označením AM-1 mal čistý výkon 5 MW, bol kanálového typu, ako moderátor bol použitý grafit, ako chladivo voda. Hlavnou úlohou tohto projektu bolo overenie prijatých koncepcií, ktoré bude možné použiť pre masové uplatnenie energetických reaktorov. Elektráreň, okrem výroby elektriny, slúžila aj na výrobu izotopov najmä pre medicínske účely a na realizáciu experimentov. Definitívne odstavená bola 29. apríla 2002. Na jej mieste je zriadené múzeum jadrovej energetiky.                                                                                                                                               Stavba elektrárne Černobyľ sa začala v 70. rokoch 20. storočia, reaktor č. 1 bol dokončený v roku 1977, nasledovali č. 2 (1978), č. 3 (1981) a č. 4 (1983). Dva ďalšie reaktory (č. 5 a č. 6, každý tiež s kapacitou 950 MW) boli v dobe havárie rozostavané. V sobotu 26.apríla 1986 o 1:23:58 miestneho času (UTC+3) sa vo štvrtom reaktore černobyľskej elektrárne (známom ako Černobyľ-4) odohrala katastrofálna parná explózia, ktorá vyústila do požiaru, série ďalších explózií a roztaveniu jadra reaktora.Pracovníkov, ktorí sa podieľali na obnove a vyčistení po havárii, zasiahli vysoké dávky radiácie. Vo väčšine prípadov neboli vybavení osobnými dozimtrami merajúcimi množstvo prijatej radiácie, takže veľkosť týchto dávok mohli odborníci len odhadovať. Aj tam, kde sa dozimetre používali, sa dozimetrické procedúry odlišovali. O niektorých pracovníkoch sa predpokladá, že odhady dávok radiácie v ich prípade sú omnoho presnejšie než u iných. Podľa sovietskych odhadov sa 600 000 až 800 000 ľudí zúčastnilo vyčistenia 30 km evakuačnej zóny okolo reaktora a títo pracovníci (väčšinou mladí vojaci) dostali odhadovanú priemernú dávku 165 millisievertov (16,5 rem)Problémy samotnej elektrárne sa katastrofou vo 4. reaktore neskončili. Ukrajinská vláda ponechala kvôli nedostatku elektriny v krajine tri ostávajúce reaktory v prevádzke. V roku 1991 poškodil požiar reaktor číslo 2 a zodpovední činitelia prehlásili, že je neopraviteľne poškodený a odpojili ho. Reaktor číslo 1 bol odstavený v novembri 1996 ako časť dohody medzi ukrajinskou vládou a medzinárodnými organizáciami ako je IAFA o ukončení činnosti elektrárne. V novembri 2000 ukrajinský prezident Leonid Kučma počas slávnostného ukončenia prevádzky osobne stlačil vypínač 3. reaktora a odstavil tým definitívne celú elektráreň.Septembra 2007 podpísalo francúzske konzorcium Novarka zmluvu o postavení nového sarkofágu. 105 metrov vysoký a 260 metrov dlhý oceľový kryt sa umiestni nad terajší sarkofág. Hmotnosť nového krytu bude 18 000 ton a jeho životnosť sa odhaduje na 100 rokov. Väčšiu časť finančných prostriedkov poskytla Ukrajine Európska banka pre obnovu a rozvoj. V apríli 2011 sa na postavenie sarkofágu určilo 550 miliónov eur. Vo februári 2013 bol nový sarkofág stále vo výstavbe pričom pôvodný sarkofág sa už začínal rozpadať. Výstavba sa začala v roku 2010, hotový by mal byť v roku 2015. Celkový rozpočet projektu je viac než 1,5 miliárd eur.